V poslednej dobe sa v Martine koná jedna rozlúčková jazda za druhou. Minulý týždeň 30. apríla to bola lanovka na Martinské hole, v sobotu 7. apríla sme sa zase lúčili s posledným martinskýcm autobusom „Harmonikou“, oficiálnym názvom Ikarus 280.
Rozlúčková jazda sa konala na trase Ľadoveň – Centrum – Sever – Košúty – Priekopa – Vrútky – Záturčie – Podháj – Centrum – Ľadoveň. Autobus odchádzal z Ľadovne každú celú hodinu, prvá jazda sa uskutočnila o 10:00, odchod poslednej jazdy bol o 17:00.
Aj napriek striedavému počasiu sa prišlo s Harmonikou rozlúčiť množstvo ľudí. Niektorí plánovane, no boli však aj takí, ktorí hľadali strojček na vydávanie lístkov. Ten bol už pochopiteľne demontovaný, pretože autobus premával počas celého dňa zdarma.
Nikto ho nemohol prehliadnuť – po celom Ikaruse boli farebné nápisy „Rozlúčková jazda“ a takmer každá jeho časť bola vyzdobená balónikmi. Tie však vydržali nakoniec iba vo vozidle, z vonku si ich pobrali deti ako pamiatku na posledný martinský Ikarus ?...
Nechcem nikoho uraziť, ale asi najväčším zážitkom bola cesta autobusom pre malé rómske deti, ktoré sa vozili s veľkou radosťou a každú chvíľu si pýtali pečiatky s vzorom poslednej jazdy na ruky, čelá a podobne. V takýchto chvíľach som rozmýšľal o tom, ako je dobre, že ten autobus neriadim ja ...
Bola tu však aj malá nevýhoda, autobus nemal žiadne presné časy, kedy chodí na zastávky a tak po mojom príchode na zastávku som sa s harmonikou minul o 3 minúty, čo mi zaručilo hodinové čakanie. Túžba po poslednej jazde však bola veľká a neodolateľná a v spoločnosti priateľom mi hodina ušla tak rýchlo, ako keby to bolo iba 60 minút :-D.
Nebol som však jediným fotografom a kameramanom. Na poslednú jazdu zavítali ľudia z rôznych oblastí Slovenska. stretol som sa napríklad s chalanmi, ktorí sú z Bratislavy (mimochodom, pozdravujem vás...) a foteniu autobusov, špeciálne Ikarusov sa venujú určite častejšie ako ja. Pre autobusových fandov doporučujem ich webstránku – www.mestskadoprava.sk, pokial hľadáte fotky z autobusov, určite ich nájdete mnoho.
Ďalšími navštevníkmi boli aj reportéri Nového Života Turca a nechýbala ani televízia JOJ. Spravodajský príspevok televíznych novín bol odvysielaný ešte v ten večer.
Tí, ktorí sa nebáli a poprosili, dostali od pána vodiča pohšadnicu s motívom poslednej jazdy. Tá sa v mojom prípade zmenila na „podpiskartu“ a pán vodič mi ju na pamiatku podpísal. Takisto som od neho dostal aj plagát poslednej jazdy. A aby toho nebolo málo, veď rozlúčkovú jazdu si treba užiť naplno, sadol som si na miesto vodiča a naprázdno som si vyskúšal točenie volantom. Nebudem to veľa opisovať, iba poviem, doporučujem všetkým vyskúšať si to. V sedačke za volantom sa sedí oveľa pohodlnejšie ako na iných sedačkách...
S harmonikami je bohužial v Martine definitívny koniec. Posledná martinská harmonika putuje v týchto chvíľach do múzea, ktoré je údajne v Žiline.
Takto sme sa rozlúčili už s lanovkou na Martinské hole, s posledným martinským Ikarusom. Čo príde na rad ďalšie? Budú to vleky niektorého lyžiarskeho strediska alebo vagóny Železničnej spoločnosti? Nechajme sa prekvapiť ...
