Otázka zatepľovania v komunálnom sektore si vyžaduje väčšiu pozornosť

Téme významnej obnovy verejných budov, spojenej so zateplením a znížením spotreby energií, sa na Slovensku nevenuje dostatok pozornosti. Aj táto myšlienka odznela počas konferencie Komunál a energetická efektívnosť, určenej pre predstaviteľov samospráv, ktorá sa uskutočnila 12. novembra v Martine,. Pritom práve zateplenie a významná obnova budovy sú opatrenia, ktoré majú priamy, pozitívny, finančný efekt pre samosprávu. „V súčasnosti je možné získať prostriedky zo štrukturálnych fondov na zatepľovanie iba ak toto tvorí súčasť napríklad celkovej rekonštrukcie verejnej budovy, vrátane napríklad nákupu vybavenia škôl,“ vysvetľuje Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť.

Takéto komplexné projekty zvyšujú požiadavky na výšku prostriedkov, ktoré musí samospráva nájsť na kofinancovanie štrukturálnych fondov, pohybujúce sa v prípade samosprávy na úrovni 5 %. Keďže rozpočty samosprávy budú v dôsledku horšieho výberu daní klesať, pre obce môže toto spolufinancovanie prekročiť ich možnosti. „Výška kofinancovania by bola samozrejme výrazne nižšia, ak by obce mohli získať prostriedky iba na zateplenie a zvýšenie energetickej efektívnosti budov. Takýto striktne, na energetickú efektívnosť v komunálnej sfére, zameraný program v rámci štrukturálnych fondov chýba, hoci v čase krízy je pre samosprávy dôležité realizovať takéto opatrenia,“ upozorňuje Peter Marčan. Obciam sa investované peniaze vracajú vo forme nižších faktúr za energie, čo uvoľňuje prostriedky na iné nevyhnutné služby pre ich obyvateľov.

„Zateplením obvodového plášťa budovy sa bežne dajú dosiahnuť úspory energií až vo výške 30 %. V prípade komplexnej obnovy, spojenej s renováciou technických zariadení budovy a renováciou príp. celkovou zmenou systému dodávky energie na báze obnoviteľných zdrojov, môžu byť úspory ešte vyššie – tieto však majú význam len ak sú spojené s kvalitným zateplením budovy“, vysvetlil predstaviteľom obcí, ktorí sa zúčastnili na konferencii Komunál a energetická efektívnosť 2009, Miroslav Smolka zo spoločnosti Rockwool Slovensko. Dosiahnutie takýchto úspor si však vyžaduje kvalitné nastavenie celého projektu. „Nehovoríme len o samotnom procese plánovania, ale aj o použitých technológiách a spôsobe realizácie zatepľovania,“ dodáva M. Smolka. Pri niektorých verejných budovách musia napríklad technológie spĺňať prísnejšie protipožiarne normy.

Podľa smernice EÚ o energetických službách by práve verejné budovy mali mať najnižšiu spotrebu energie v rámci sektora budov v každom členskom štáte. Tento cieľ súvisí so záväzkom znížiť spotrebu energie o 20% do roku 2020 v záujme zníženia emisií skleníkových plynov. V zahraničí vidíme na mnohých príkladoch rýchly vývoj a významnú podporu verejnému sektoru v tejto oblasti, napríklad na báze bezúročných pôžičiek, pravidiel verejného obstarávania, alebo grantových schém súvisiacich so stimuláciou ekonomického rastu a zamestnanosti. Slovensko je asi jedinou krajinou, kde je táto podpora len symbolická a úsporám energií v komunálnej sfére sa nevenuje náležitá pozornosť.