Ľudia sú zvláštni. Od relatívne mladého veku sú schopní a ochotní zmieriť sa s faktom, že v živote nič nejde podľa ich predstáv, že ideály sú nedostižné a že kompromisy sú súčasťou ľudského života.
Potom prídu voľby a z nejakého neznámeho dôvodu všetci očakávajú zjavenie mesiáša, politika, ktorí by bol lepší, čestnejší a schopnejší ako všetci ostatní. Keď sa nezjaví (a on sa nezjaví), zavládne sklamanie a zo všetkých strán sa ozývajú slová o „menšom zle“.
No v takomto chápaní je menšie zlo všetko, čo v živote nie je presne podľa našich predstáv. Politika nie je nič výnimočné. Je to jednoducho súčasť ľudskej spoločnosti a vládnu v nej rovnaké pravidlá. Kompromisy sú nutnosťou. Sny sa nie vždy plnia. Nič nie je dokonalé.
Samozrejme, neznamená to, že treba rezignovať na všetky hodnoty a ideály. Len keď budeme mať s čím porovnávať, budeme schopní určiť rozdiel medzi dobrom a zlom.
A ešte niečo: aký zmysel má štyri roky nadávať na bezmocnosť a neschopnosť niečo zmeniť, keď potom, v momente, keď sa konečne niečo zmeniť dá, nejdeme voliť?
Ľudia sú zvláštni.
Diskusia k článku (0)
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto vyjadrí svoj názor.
