Divadlo v Martine – Predstavenia

Hra Najstaršie remeslo americkej dramatičky Pauly Vogelovej, nositeľky prestížnej Pulitzerovej ceny, je divadelnou spoveďou piatich starších dám – vyslúžilých prostitútiek, ktoré sedia na lavičke v luxusnej štvrti newyorského Manhattanu. Paradox medzi vekom a stále ešte ako-tak vykonávanou profesiou ponúka množstvo tragikomických situácií. Inscenáciou Najstaršie remeslo sa po devätnástich rokoch do martinského divadla vrátil režisér Ľubomír Vajdička, aby pracoval s predstaviteľkami silnej hereckej generácie, ktorá stála pri jeho režijných začiatkoch. Najstaršie remeslo ponúka herecký koncert piatich dám, ktorých hlavnými tromfami sú profesionalita skĺbená s ľudskou zrelosťou, ako aj schopnosť zaradiť svoju postavu na základe prežitých skúseností do spoločenských, historických a sociálnych súvislostí. Tvorcovia o inscenácii: Marica Bálintová, herečka: „Keď sme začínali študovať túto hru, uvedomovala som si, že je to naša labutia pieseň. Ale teraz, keď vidím výsledok, by som citovala rovno z textu predstavenia: "Sme síce trošku po záruke, ale ešte stále frčíme!" Eliška Nosálová, herečka: „Zábrany? Naskrze nie. Herec musí zahrať všetko. V poslednej scéne sedím na javisku sama. Moje priateľky jedna po druhej umreli. Zostala som sama. Ten pocit korešponduje s mojím osobným pocitom starej herečky. V tej scéne nemám žiadny text. Len sedím. Sama, v prázdnom parku na lavičke. Sedím a dívam sa pred seba: stará, opustená žena. Na každom vystúpení mám pri tejto scéne také stiahnuté hrdlo, že by som nedokázala zo seba dostať hlások.“ Vyberáme z recenzií: „Mierne ironický, sarkastický a humorný prístup, ktorý sa organicky a nevtieravo prepletá s vnútorným dramatizmom a neraz aj tragikou starnutia a osamotenosti, zaujme svojou výstavbou, atmosférou i vyústením a ponúka divákom nielen príležitosť na svojráznu zábavu, ale aj seriózne zamyslenie nad dočasnými i trvalými hodnotami života.“ Milan Polák, Nový deň, 28. 5. 2002